Jeden z najefektívnejších prístupov zahŕňa používanie liekov, psychostimulantov (spojenie medicínskeho a pedagogického prístupu), ktoré umožňujú zníženie veľkých i malých motorických pohybov, zvýšenie pozornosti predovšetkým v štruktúrovanom prostredí – tradičnej triede (Amstrong, 1999). Liečenie je spojené aj so zlepšenou spoluprácou žiaka s učiteľom, rodičmi, pozorovaná je redukcia agresivity s ostatnými spolužiakmi, čo súvisí aj so zlepšením vzťahu s učiteľmi, rodičmi, spolužiakmi. Negatívom je, že účinok lieku je krátkodobý a vytráca sa po niekoľkých hodinách. V súčasnosti sa používajú aj ďalšie liečivá Stratera, Concerta. Užívanie liekov je však iba podporným prostriedkom a učitelia by sa mali zamerať na pomoc takýmto žiakom prostredníctvom vlastnej fantázie, sprostredkúvať čo najviac podnetov, ktoré
by im pomohli s ich správaním a sústredením.
Pri prechode žiakov z 1. stupňa ZŠ na 2. stupeň ZŠ je nevyhnutná spolupráca a komunikácia triednych učiteľov 4. a 5. ročníka žiakov so špeciálnymi výchovno vzdelávacími potrebami o nadobudnutých pozitívnych formách správania, systéme organizácie vyučovania, využívaných osvedčených metódach, prostriedkoch, systéme vedenia triedneho kolektívu, používaných odmenách/trestoch.
Mylné predpoklady:
ŠPU, ADD, ADHD sú záležitosťou iba 1. stupňa a dysfunkcie v priebehu dospievania samy vymiznú.
Reálna situácia:
Ťažšie formy pretrvávajú aj na 2. stupni ZŠ i SŠ, bez použitia špeciálnych reedukačných, výchovných a edukačných opatrení nevymiznú a nedôjde ani k plnohodnotnej kompenzácii porúch.
Podpora a pomoc
Stratégie pomoci žiakom s ADHD – môže vyučujúci využiť v práci so žiakom s poruchou
na základe vlastnej pedagogickej, osobnostnej diagnostiky žiaka (poznania úrovne vedomostí, zručností, návykov, záujmov žiaka, jeho motivácie k učeniu, rodinných pomerov, jeho sociálnych kontaktov a pod.)
Vzdelávacie stratégie
Zentall zdôrazňuje poskytovanie stimulujúceho vzdelávacieho prostredia, pričom tvrdí, že títo žiaci potrebujú väčšiu stimuláciu ako „obyčajný“ človek – používanie farby, zvuku, pohybu a pod. na stimuláciu žiaka (Amstrong, 1999).
Kognitívne stratégie:
Potrebné poznať aktuálnu subjektívnu skúsenosť, ktorá prebieha v mysli žiaka s ADHD, ADD. Vyzdvihované sú stratégie – samorozprávanie, predstavovanie si, biofeedback, ktoré môžu napomôcť žiakov v školskej triede i mimo nej.
Fyzické stratégie:
Žiak prejavujúci sa vrtením, krútením, pohybmi, pobehovaním nedokáže ticho sedieť – tieto požiadavky nie je schopný splniť. Preto je potrebné vnímať ho takého, aký je a nesnažiť
sa urobiť ho iným. Je dôležité vidieť túto vysokú fyzickú energiu a využiť ju ako pozitívny prínos pre triedu. Títo žiaci sa ľahšie učia na základe pohybov (dotyk, hýbanie, stavanie, dramatizácia učiva), preto aj učiteľ by mal zaradiť učenie na základe pohybu. Amstrong (1999) navrhuje povolenie primeraného pohybu, poskytnutie inštrukcie, ktorá sa vyznačuje aktívnou osobnou účasťou a podporovanie silného fyzického vzdelávacieho programu.
Citové stratégie:
Žiaci s ADHD môžu prežívať vážnu citovú poruchu pod povrchom externého druhu správania. Na druhej strane môžu prežívať bohatý vnútorný citový svet, ktorý je autoritami považovaný
za ADHD len preto, že je neobvyklý. Učiteľ by sa mal snažiť prostredie v škole určitým spôsobom zmeniť a vyzdvihnúť žiaka, jeho pozitíva a prínos pre triedu, aby sa necítil menejcenný. Napomôže to – podpora expresívneho umenia, presadzovanie pozitívnej predstavy, používanie pozitívnych vzorov a príkladov.
Biologické stratégie:
Medzi ne patrí používanie jedla, ktoré obsahuje „liečivá“ potrebné pre telo. Pochopiť, ako jedlo ovplyvňuje mozog, nám môže pomôcť lepšie porozumieť, ako môžeme zlepšiť „žiakovu chémiu“. Dôležité je získavať vedomosti o pozitívnych účinkoch niektorých zložiek v jedle a vplývať
na rodičov, využiť aj možnosti ďalších odborníkov k pozitívnym zmenám v práci a živote s deťmi s ADHD.
Ekologické stratégie:
porozumieť pozitívnym i negatívnym vplyvom, ktoré môžu mať ekologické faktory (priestor, čas, jedlo, zvuk a farba) na dobu, počas ktorej je žiak schopný sústrediť sa na jeho správanie, učitelia môžu začať meniť prostredie, aby odrážalo ideálny stupeň podpory pre jedinečnú ekologickú citlivosť žiaka s ADHD.
Behaviorálne stratégie:
tieto stratégie bývajú účinné, väčšina z nich je používaná spôsobmi, ktoré sú kontrolované zvonku (Amstrong, 1999). Zvyčajne dospelí určia deťom pravidlá a následne na základe toho, ako sa prejavujú, udeľujú pochvalu alebo aj trest. Deti sa v takýchto prípadoch ťažšie vyrovnávajú s odobratím výhod, cítia sa fustrovane, následkom čoho majú problémy v správaní. Preto je vhodnejšie používať stratégie, ktoré vnútorne posilňujú žiaka. Amstrong (1999) odporúča vytvárať disciplínu spoluprácou. Prestávka, ktorá je zvolená žiakom, môže slúžiť
na spätnú väzbu.
Stratégia práce so žiakmi, ktorí majú problémy so sústredením
- Vystavte na nástenke pravidlá a postupy.
- Preskúmajte skupinovú dynamiku. Prv ako žiaci vstúpia do triedy, rozmyslite si,
- kde budú sedieť.
- Posaďte žiakov, ktorí majú najväčšie ťažkosti, vedľa žiakov, ktorí im
- budú príkladom.
- Podľa potreby posaďte žiakov ďalej od seba.
- Posaďte ich tak, aby neboli nikým rušení, ale poskytnite im rôzne účinné
- podnety, ktorých sa môžu zachytiť, keď ich pozornosť ochabne.
- Zaistite ohraničené priestory, kde by žiaci mohli sami zvládnuť svoje
- správanie (majte takýchto miest viac, aby ste nevyvolali dojem diskriminácie).