prof. PhDr. Viktor Lechta, PhD. Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave
V každodennom živote sme fascinovaní mnohými fenoménmi, počnúc očividnými fyzikálnymi lákadlami, ako sú napríklad krásy prírody, končiac bohatstvom ľudského ducha a výsledkami jeho tvorivosti, ktoré nemusia byť vždy také evidentné ako tie hmotné lákadlá. Medziľudská komunikácia bezpochyby patrí medzi tieto fascinujúce fenomény; zvykli sme si však už na ňu do takej miery, že v každodennom živote si jej nesmierny význam len sotva uvedomujeme. Pritom medziľudská komunikácia je permanentná aktivita každého človeka, ale najmä je to jedna z najzákladnejších potrieb každého z nás.
Jednou z najťažších frustrácií našich detí je práve situácia, keď túto svoju základnú potrebu nemôžu, nedokážu alebo niekedy dokonca nesmú uspokojiť. Stačí, ak si predstavíme dieťa, ktoré po úraze stratilo reč, dieťa s ťažkým postihnutím, ktoré nedokáže presne vyjadriť svoje akútne pocity, alebo dieťa z málo podnetného prostredia, ktoré doma nemá s kým komunikovať, a teda nemá nikoho, kto by mu túto jeho základnú potrebu pomohol saturovať. Takéto dieťa môže ľahko upadnúť do apatie alebo, práve naopak, sa u neho prejaví agresívne správanie.
Často práve narušená komunikačná schopnosť rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje nielen školskú úspešnosť či neúspešnosť dieťaťa, ale aj jeho budúce pracovné uplatnenie, jeho sociálnu adaptáciu. Preto je dôležité vedieť, aké sú najčastejšie prejavy narušenej komunikačnej schopnosti a aké sú kritériá na ich hodnotenie.
Pri diagnostikovaní — identifikovaní narušenej komunikačnej schopnosti sa zvyčajne vychádza z viacerých zorných uhlov. Môžeme vychádzať z viacerých hľadísk:
Zo spôsobu/formy komunikovania: zisťujeme, či sa narušená komunikačná schopnosť týka verbálnej alebo neverbálnej formy komunikovania, resp. jej hovorenej alebo grafickej podoby.
príklad
Pri fufnavosti sa narušenie týka rečového prejavu — zvuku reči, pri dyslexii a dysgrafi i sa týka grafickej podoby komunikovania.
Z priebehu komunikačného procesu: zisťujeme, či sa narušená komunikačná schopnosť týka produkovania (vysielania informácií) alebo percipovania (prijímania informácií). Aj keď je narušený „iba“ proces prijímania informácií, môže sa to vzápätí prejaviť aj na vysielaní informácií — t. j. na rečovom prejave.
príklad
Žiaci trpiaci percepčnou nedoslýchavosťou (t. j. narušením v oblasti percipovania, prijímania informácií) zvyknú mať v dôsledku svojho postihnutia aj problémy so správnym vyslovovaním sykaviek (t. j. v oblasti vysielania informácií).
Z časového hľadiska: zisťujeme, či je narušená komunikačná schopnosť trvalá alebo prechodná. Našťastie je vo väčšine prípadov narušenie komunikačnej schopnosti prechodné, t. j. reparabilné (ak sa napr. včas a správnymi metódami uskutoční logopedická terapia, rodinné a školské prostredie primerane spolupracujú atď.) alebo je aspoň potenciálne reparabilné (t. j. jestvuje tu šanca na odstránenie narušenej komunikačnej schopnosti a záleží na vonkajších i vnútorných podmienkach, či sa aj realizuje). Z časového hľadiska sa pri diagnostike zisťuje aj to, či je narušená komunikačná schopnosť vrodená (napríklad pri vrodených rázštepoch podnebia) alebo získaná v priebehu života (napríklad po úrazoch, vážnych ochoreniach, ťažkých psychických traumách).
Z hľadiska klinického obrazu: diagnostika sa zameriava na to, či narušená komunikačná schopnosť v celkovom klinickom obraze dominuje alebo je diagnostikovaná narušená komunikačná schopnosť symptómom nejakého dominujúceho postihnutia, narušenia, ochorenia.
príklad
Môže ísť o detskú mozgovú obrnu, epilepsiu, sluchové postihnutie atď. V takom prípade ide o symptomatickú poruchu reči, ktorej komplexná diagnostika si vyžaduje špecifický prístup viacerých odborníkov.
Z hľadiska rozsahu: zisťujeme, či je narušenie komunikačnej schopnosti úplné alebo čiastočné. Úplné narušenie komunikačnej schopnosti, napríklad úplná strata schopnosti prehovoriť, je našťastie zriedkavé. Čiastočné narušenie môže mať rôzne stupne: od ľahkej dyslálie — chybnej výslovnosti, až po ťažkú dyzartriu — vážne narušený celkový proces artikulácie.