Rečové predpoklady na úspešné čítanie Trend v posudzovaní školskej zrelosti — pripravenosť detí na školu sa v posledných rokoch posunul vpred. Okrem schopnosti zrakovej a sluchovej percepcie, zrakovej a sluchovej pamäte, intelektového potenciálu, kognície, vizuomotorickej koordinácie sa upriamuje veľká pozornosť na rečové a jazykové schopnosti detí. Veku primeraná komunikácia a reč sú jedným z predpokladov pre úspešné osvojenie čítania. Najlepšie tento vzťah reči, jazykových schopností a čítania vystihuje „strom“ . „Koreňom“ pre čítanie je porozumenie reči. Až keď je „koreň“ pevný, potom môže vyrásť „kmeň“, ktorý predstavuje správna hovorená reč (zahŕňa gramatiku, sémantiku spolu so slovnou zásobou). Až potom sa „koruna stromu“ rozkošatí a v podobe čítania a písania dotvára integritu jazykových schopností človeka vyjadrovať sa a prijímať informácie v podobe písaného slova (inšpirované Mikulajová, 2001). Reč dieťaťa v predškolskom veku, pred vstupom do školy, by mala byť zrozumiteľná, čistá, bez chýb vo výslovnosti. Okrem toho potrebuje dieťa ďalšie rečové a jazykové schopnosti. Ak sa chceme zjednodušene vyjadriť o dyslexii z logopedického pohľadu, môžeme hovoriť o defi citoch v oblasti jazykového citu (syntaktické uvedomovanie), fonologického uvedomovania a pracovnej pamäti.
Preto je dôležité všímať si u detí aj jazykové schopnosti ako predpoklad na úspešné osvojenie čítania. Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania je teda jazyková citlivosť a gramaticky správna reč s primeranou dĺžkou viet (viacslovné vety so spojkami). V tomto veku by sa u detí nemali vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, napríklad: dva okuliare, videl troch mravci, ona prišiel domov. Dieťa vo veku pred nástupom do školy by malo zvládnuť prerozprávanie príbehu či prežitej udalosti. Rozprávanie príbehu má byť u šesťročných detí jasné, v správnej následnosti udalostí, výstižné, plynulé a s použitím súvetí. Ďalšou dôležitou schopnosťou pre čítanie je fonologické uvedomovanie, ide najmä o uvedomovanie si zloženia slov zo slabík a hlások ( Brežná, 2000). Pred vstupom do prvého ročníka by malo byť dieťa schopné identifikovať prvú a poslednú hlásku v slove, prípadne rozložiť slovo na hlásky, napr. slovo les na l-e-s. Schopnosť fonologického uvedomovania si dieťa osvojuje v nasledujúcej postupnosti (Laciková, 2007): 1. rýmovanie slov (nos — kos), 2. delenie slov na slabiky (to-pán-ky), 3. identifikovanie prvej hlásky v slove (slovo pec sa začína na P), 4. identifikovanie poslednej hlásky v slove (slovo pec sa končí na C), 5. identifikovanie hlások v slove typu CVC (napr. pes), CCVC (napr. slon) a iné dlhšie slová, zložiť slová z hlások (krava, nohavice, nosorožec a pod.), 6. hra s hláskami v slovách a zámeny hlások (vynechaním N v slove „ okno“ vznikne „oko“). Vysvetlivka: C — konsonant, t. j. spoluhláska, V — vokál, t. j. samohláska.
Prvá sa vyvíja schopnosť vnímať rým. Jednoduché rýmovanie je napríklad v riekankách. Neskôr si dieťa uvedomuje napr. fakt, že slovo pes sa rýmuje so slovom les. Po rýmovaní sa rozvíja schopnosť rozdeliť slovo na slabiky (napr. vytlieskať slovo bubon na slabiky ako bu-bon). Ďalej je dieťa schopné určiť prvú hlásku v slove (v slove pes je to „P“), poslednú hlásku (nos je posledná hláska „S“), rozdeliť slová na hlásky (pes sa skladá z p-e-s) a postupne nasledujú ťažšie a zložitejšie slová. Na vyššej úrovni ide o schopnosť zložiť slovo z hlások (napr. k-o-s-a je kosa) a manipulovať s hláskami (napr. keď v slove okno vynechám hlásku „K“, vznikne ono). Fonologické uvedomovanie sa trénuje hrou na robota, ktorý slabikuje slová. Hrou na vytlieskavanie mien predmetov, ktoré vidíme pri ceste autom (au-tá, kve-ty, pa-ne-lá-ky). Úspešná je hra, v ktorej máme za úlohu vymyslieť čo najviac slov na rovnakú hlásku (L: lata, Laco, lyžica).
V oblasti kognitívnych schopností je pre dieťa nevyhnutná pamäť, ktorá sa prejavuje v schopnosti osvojiť si krátke básničky, piesne či riekanky. Pamäť je schopnosť, ktorú dieťa potrebuje na zapamätanie písmen, slov, ich významu a tiež na zapamätanie prečítaného textu. Trénovať ju môžeme pri učení sa básničiek, pesničiek a riekaniek. Pracovná pamäť je vlastne „dočasná“ záložňa pre informácie, ktoré momentálne nepotrebujeme. Informácie tam odložíme (robíme tak počas čítania), no o chvíľu ich aktivujeme a použijeme ich pri reprodukcii prečítaného textu. Táto kognitívna funkcia je dôležitá pre úspešné reprodukovanie textu. Účinná je hra, v ktorej má dieťa za úlohu zapamätať si 4 až 5 slov. Rodič povie niekoľko slov (napr. pes, mačka, sliepka, hus, myš) a dieťa ich má zopakovať v presnom poradí. Obmenou je úloha s tréningom aj zrakovej pamäte (zapamätanie obrázkov). Dieťa si má zapamätať 4 — 6 vyložených pexesových kariet, tie sa potom otočia a dieťa ich má v presnom poradí vymenovať.